Kapitola 4. Kedy, ak nie teraz?

Tento príspevok je venovaný všetkým ľuďom, ktorí si vedia nájsť milión výhovoriek, ale aj pádnych dôvodov a objektívnych argumentov, prečo niečo nejde a prečo to nejde práve teraz. Vždy sa mi vtedy v hlave vynorí nesmelá otázka a kedy ak nie teraz?

Je zvláštne, že naliehavosť niektorých vecí je nám jasná, zatiaľ čo pri bežnom žití života takú naliehavosť nepociťujeme. Vieme, že keď nebudeme chodiť do práce, nebudeme mať peniaze. Vieme, že keď nezaplatíme účty, príde upomienka. Vieme, že keď nenakúpime potraviny, nebudeme mať z čoho variť a keď nenavaríme, tak nebudeme mať čo jesť. Vieme, že na letisko sa máme dostaviť do presne vymedzeného času, inak sa nedostaneme na svoj let. 

Prečo potom s rovnakou zodpovednosťou nepristupujeme k svojmu životu? Vždy totiž  máme pocit, že toho času máme ešte dosť, alebo naopak, že sme svoju šancu už prepásli. Keď máte 40 rokov a s obdivom sledujete Petra Sagana, tak nič vám nebráni na ten bicykel sadnúť, že? Ok, Tour de France asi už nevyhráte, ale to nevyhral doteraz ani Peťo :D

Nikdy si nehovorte, že je na plnenie snov neskoro... Alebo naopak, že bude dosť času neskôr. 

Zdroj: pinterest.com

Pristupujte k svojmu životu, k svojim snom a cieľom s rovnakou naliehavosťou, ako ku svojim povinnostiam, o ktorých viete, že ich skrátka nemôžete odložiť. Ako nám už niekoľko rokov prízvukuje Nike - Jednoducho to spravte. Just do it!

Našli ste, čo ste hľadali? Vedeli ste, že kliknutím na reklamu poďakujete autorovi za zverejnenie zaujímavého a užitočného obsahu? Faktom ostáva, že priemerne len 2% návštevníkov tejto stránky neodídu bez poďakovania...

Kapitola 3. Krok za krokom

Krok za krokom. Vždy, keď som si chcela osvojiť nejaký nový návyk, podarilo sa mi to len v prípade, že som si môj výsledný cieľ rozmenila na drobné. Keď máte veľké oči, veľmi rýchlo vám vaša motivácia zhorí už v prvých dňoch.

Preto nech už máte ambíciu vo svojom živote zmeniť čokoľvek, robte to po kúskoch. Po malých krôčikoch. A ani sa nenazdáte a zrazu ste si osvojili nové, zdravšie návyky. Netreba hneď zabehnúť maratón, na začiatok bude stačiť prechádzka.

Prečo máme pocit, že zlé návyky sa vytvárajú ľahšie, ako tie dobré? Vytvárajú sa úplne rovnako, rozdiel je len v tom, že pri zlých návykoch nám často "hrá do karát" pasivita. Ľahšie sa vytvorí návyk neísť cvičiť, ako ísť cvičiť. Ľahšie sa vytvorí návyk sedieť pred TV, ako sa učiť nový jazyk.
Zdroj: http://myfaithradio.com

Ja patrím tiež do tej nešťastnej skupinky ľudí, čo si večne hľadá výhovorky a stále dookola si opakuje - zajtra začnem, v pondelok začnem, v prvý deň budúci mesiac začnem a od Nového roka začnem... A viete čo? Nezačala som... Lebo som v hlave mala predstavu veľkého cieľa, do ktorého sa mi nechcelo pustiť, lebo som na neho nemala energiu, ani čas. Nemala som energiu ísť na hodinu behať a rovnako som si ani nevedela vyhradiť hodinu zo svojho dňa. A ak sa mi to zázračne raz či dva krát podarilo, tak ma to znechutilo, že som sa k tomu už viac krát nevedela dokopať. Prečo? Lebo som mala veľké oči a odkusla som si priveľké sústo. Keď som však začala niekedy až so smiešne nízkymi cieľmi, vždy sa mi podarilo vytrvať a vyformovať si nový návyk.

Keď už sme pri tých návykoch, viete, koľko vlastne trvá si ho vytvoriť? Internetom koluje jedna populárna teória. Doktor Maxwell Maltz bol plastický chirurg v 50. rokoch minulého storočia. Pri svojich pacientoch si všímal, že im trvá približne 21 dní, kým si zvyknú na svoj nový vzhľad napríklad po operácii nosa. Alebo po amputácii ruky cítili ešte 21 dní fantómové bolesti v amputovanej končatine. Keď tieto svoje zistenia publikoval, začali sa šíriť ako požiar a prebrala ich snáď každá motivačná príručka na svete.

Prečo začalo byť toto čarovné číslo 21. tak populárne? Lebo je to dostatočne krátky čas na to, aby ľudí namotivoval k vytváraniu nových návykov, ale zároveň dostatočne dlhý na to, aby uverili tomu, že je to relevantná informácia. V skutočnosti sa na túto tému robila psychologická štúdia, kde jednej skupine prikázali piť každý deň na obed fľašu vody a druhej skupine zadali trochu ťažšiu úlohu, každý deň behať pred večerou 15 minút. A výsledky? V priemere je potrebné na také osvojenie návyku, aby sa stal automatickou činnosťou niečo vyše dvoch mesiacov - konkrétne 66 dní, aby sme boli presní. To hovorím o priemere. Ako to bude u vás, záleží od vašej osobnosti, správania, motivácie a okolností, čiže toto číslo sa môže pohybovať kdekoľvek od 18 - 254 dní.

A na záver mám pre vás tip, ktorý mne výrazne uľahčil cestu k lepším zajtrajškom :) Ide o aplikáciu, ktorá sa volá Fabulous - stiahnuť si ju môžete tu: https://play.google.com/store/apps/details?id=co.thefabulous.app

Táto aplikácia funguje na princípe vytvárania zdravých návykov každodenným opakovaním. Môžete si vytvoriť zoznam ranných návykov, zoznam poobedných návykov a zoznam večerných návykov, ale môžete si pridávať aj návyky, ktoré chcete vykonávať v priebehu dňa. Nastavíte si pripomienku a aplikácia vás v daný čas upozorní, že by ste sa mali venovať konkrétnej aktivite. Tieto aktivity si môžete vybrať z ponúkaného zoznamu, ale nič vám nebráni si vytvárať svoje vlastné.

Želám vám veľa šťastia pri budovaní svojho lepšieho, zdravšieho a šťastnejšieho ja :)

Našli ste, čo ste hľadali? Vedeli ste, že kliknutím na reklamu poďakujete autorovi za zverejnenie zaujímavého a užitočného obsahu? Faktom ostáva, že priemerne len 2% návštevníkov tejto stránky neodídu bez poďakovania...

Kapitola 2. O čase

Čas...To je niečo, s čím sa všetci vieme stotožniť. Vieme, že niekedy plynie pomaly a niekedy nehorázne prirýchlo. Môžeme sa aj rozkrájať na kúsočky, každý deň, ktorý máme k dispozícii má 24 hodín. Presne. Ani viac, ani menej.

Už dávnejšie som čítala nasledovný citát:

"Každé ráno, hneď ako sa prebudíš, dostaneš 86400 dolárov s jedinou podmienkou: musíš ich v ten deň všetky minúť. To, čo neutratíš, ti večer pred zaspaním bude zhabané. Je to darček, ale hra s ním môže kedykoľvek skončiť. Čo by si urobil?

Opýtaný odpovedal, že by každý dolár utratil pre svoje potešenie a na to, aby kúpil horu darčekov všetkým, ktorých má rád. Utratil by jeden každý cent z tej čarovnej banky, aby urobil radosť sebe a všetkým okolo seba, dokonca aj tým, ktoré nepozná: "Pretože si nie som istý, že by som dokázal minúť takú sumu len pre seba a svojich blízkych. A prečo sa ma na to pýtaš?"

Pretože taká banka je k dispozícii každému z nás - je to čas! Roh hojnosti, z ktorého ustavične utekajú sekundy ... Každé ráno, keď sa prebudíme, dostávame 86400 sekúnd života a keď večer zaspávame, zásoba mizne ... čo sme ten deň neprežili, prepadá. A každé ďalšie ráno sa toto kúzlo opakuje, dostávame nových 86400 sekúnd.

Hrá sa podľa pravidla, ktoré sa nedá obísť: banka môže kedykoľvek účet zmraziť, v akúkoľvek chvíľu, bez varovania.

A ako nakladáme so svojimi 864000 sekundami? Pritom sekunda života je predsa len o veľa viac, než dolár, nezdá sa ti?"

Mark Levi
Zdroj: PreCheck

Chcela by som vám ponúknuť tieto slová na zamyslenie sa, ako nakladáme s časom, ktorý každý deň dostávame k dispozícii. Stále sa sťažujeme na nedostatok času. Nemáme čas byť so svojimi blízkymi, nemáme čas cvičiť, nemáme čas si prečítať hodnotnú knihu. Iste, času je naozaj málo a pri hektickom spôsobe života, ktorý vedieme, ho ostáva ešte menej. Nikdy nebudeme mať dostatok času prečítať všetky knihy, naučiť sa všetky jazyky, precestovať celý svet, ale práve preto by sme čas nemali strácať, pretože je ho tak málo a je tak vzácny. Želám nám všetkým, aby sme z času, ktorý nám bol daný, dokázali vyťažiť čo najviac.

Našli ste, čo ste hľadali? Vedeli ste, že kliknutím na reklamu poďakujete autorovi za zverejnenie zaujímavého a užitočného obsahu? Faktom ostáva, že priemerne len 2% návštevníkov tejto stránky neodídu bez poďakovania...

Kapitola 1. O nových začiatkoch

Bol to jeden z tých dní, kedy máte pocit, že sa vám všetko rozsypáva pod rukami. Roztrhol sa mi obľúbený sveter, zlomil sa mi zub a zlomilo sa aj niečo vo mne...

Stála som na brehu Vltavy a pozerala sa, ako zapadalo slnko. Zrazu som si začala uvedomovať, ako mi život uteká pomedzi prsty. Ako som robila doteraz aj dobré rozhodnutia, ale aj zlé. Ako som neriskovala a korčuľovala len vo vyhradených mantineloch povestnej "zóny pohodlia". Skrátka si musím priznať sama pred sebou, že sa v niektorých životných situáciách bojím spraviť prvý krok, alebo sa mi len nechce, lebo je to jednoduchšie.

Vzhliadame stále k veľkým a talentovaným ľuďom z našej histórie a súčasnosti, inšpirujú nás, ale zároveň si ľútostivo povzdychneme, že oni mali v živote viac šťastia, dostali do vienka viac talentu, alebo sú skrátka len lepší ako my. A čo keď nie sú? Čo keď máme všetci ten dar a ten potenciál byť Mozartom, Michelangelom, Adele, Isaacom Newtonom?

Ako sa slnko pomaly strácalo za horizontom a obloha sa sfarbila do prekrásnych odtieňov ružovo-žltej, premkol ma skrz naskrz pocit naliehavosti. Toto je môj život. Je jediný, ktorý mám, iný už nedostanem. A ako čas uteká. Ako sekundy nemilosrdne plynú a odkrajujú z času, ktorý nám bol zverený. A ako už nechcem prísť ani o jednu minútu. 

Tento blog bude zaznamenaním mojej cesty o tom, kam až človek môže zájsť, keď sa mu bude chcieť :) 

Našli ste, čo ste hľadali? Vedeli ste, že kliknutím na reklamu poďakujete autorovi za zverejnenie zaujímavého a užitočného obsahu? Faktom ostáva, že priemerne len 2% návštevníkov tejto stránky neodídu bez poďakovania...